Članok v ČSF - Monika Boďová
Pre tých, ku ktorým sa nedostalo nedávne číslo 23/2014 časopisu Československá fotografie, tu máme článok o našej členke Monike, ktorá v ňom mala 6 stranový rozhovor. K otázkam dopĺňame aj fotografie. Veríme, že sa z publikácie tešíte spolu s nami :)
Moni, kdy ses vlastně začala věnovat fotografii a co tě k tomu přivedlo?
Serióznejšie som začala fotiť v roku 2009, kedy som si kúpila kvalitný makro objektív. Predtým to boli len také cvaky v štýle "japonský turista" - foťák zavesený na krku, vždy na konci dňa plná karta, ale všetko len dokumentačné dovolenkové zábery na pamiatku. Impulzy k foteniu prichádzali z viacerých strán. Hlavnú zásluhu má môj manžel, ktorý vtedy už fotil. Chodila som mu asistovať na portrétne ateliérové fotenia. Vtedy som si hovorila, že fotenie je technicky dosť komplikované a že to nie je nič pre mňa. Myslela som si, že nie som technický typ. To som ešte nevedela, čo ma čaká. Zmena môjho odmietavého postoja k foteniu prišla, keď som videla vystavené makro fotografie v Martine. Boli na nich detaily hmyzu (osy, včely, komáre). Ja som bola v nemom úžase. Vôbec som netušila, že sa dá niečo také nafotiť. Vtedy som si povedala, že toto chcem fotiť aj ja, hoci som netušila ako (smiech).
Převážně se tedy věnuješ makrofotografii, fotografování květin a hmyzu?
Áno, makrofotografia je mojou srdcovkou. Cez ňu dokážem zachytiť detaily prírody, ktoré volným okom nie sme schopní vnímať, aj keď sú všade okolo nás. Ľudia sú v dnešnej dobe veľmi hektickí a vystresovaní, častokrát iba sami zo seba. Nevšimnú si možno ani kvapky na listoch po daždi a už vôbec nie to, ako sa na nich láme svetlo. Mňa takéto detaily fascinujú. Chcem fotografiou inšpirovať aj ostatných, aby viacej vnímali krásu a farby prírody, pretože z nej sála pozitívna energia a dokáže robiť život krajším.
Jakému tématu ve fotografii se ještě věnuješ?
Mojím ďalším veľkým koníčkom je zdravé varenie a pečenie. Jem často a veľmi rada, máme to asi v rodine (smiech). Každý deň si doma varím a rada aranžujem jedlo. Preto som tak prirodzene časom dospela k foteniu jedla. U mňa platí dvojnásobne, že jeme nie len ústami, ale aj očami. Momentálne pracujem na projekte, ktorý by aj vďaka fotografiám jedla mal inšpirovať ľudí k zdravšiemu stravovaniu.
Okrem toho fotím aj produktovú fotografiu a občas, ak nájdem krásny objekt na fotenie, "cvaknem" minimalistickú čierno-bielu architektúru.
Tvoje fotografie jsou naprosto precizní, kapka rosy je vždy perfektně zaostřena a dá se říci že zveřejňuješ pouze fotografie, které jsou hodny zavěšení na zeď, jsi tak precizní i v jiných věcech?
Vo veciach, ktoré ma bavia, som precízna. Chcem, aby bol výsledok dokonalý v rámci mojich možností. Dokážem sa sústrediť na dlhší čas a venovať sa tomu naplno. Taktiež som dosť poriadkumilovná, čo ide niekedy môjmu manželovi na nervy, keď sa doťahujeme, prečo uložil umyté šálky medzi sklenené poháre, kde nemajú čo robiť. Alebo vždy po ňom upratujem lyžičky, ak nie sú uložené presne v jednom smere a naskladané do seba.
Ale na druhej strane mám niekedy dni, kedy sa mi nič nechce. Ani som netušila, že je na to aj aktuálny odborný názov - prokrastinácia. Aspoň to znie dôležito (smiech).
Tvé fotografie jsou většinou v jemných pastelových barvách. Jaký máš názor na černobílou fotografii?
Ak by som si mala vybrať medzi farebnou a čierno-bielou fotkou, tak určite volím vo väčšine prípadov tú farebnú. Pre spomínané minimalistické línie architektúry alebo dokumentárnu fotku je čierno-biele prevedenie priam nutnosť, inak by sa stratila ich hĺbka a dramatická vypovedacia schopnosť, akou tieto žánre fotografie disponujú. Ale pre zachytenie makra, farebnosti a hravosti prírody by bola škoda dávať fotku do čierno-biela.
Z tvých snímků na mne dýchá jemnost, křehkost, něha, bezchybný laskavý svět. Fotografie jsou vždy odrazem našeho nitra, jsou fotografie odrazem toho jak svět vidíš, nebo jak jej vidět chceš?
Ja svet naozaj tak vidím. Všímam si detaily, farby, krásy. Uvedomila som si totiž, že som naozaj vďačná za to, kde žijem, ako žijem a hlavne, že mám takú skvelú rodinu a manžela, ktorý je zároveň mojím najlepším priateľom. Som šťastná a zrejme z toho tkvie aj môj fotografický pohľad. Mojimi fotkami chcem prinášať šťastie aj iným.
A co technická stránka věci? Je známo že ženy se více věnují námětu a nikoliv technice, jak jsi technicky zdatná a jak moc se technice věnuješ? Chodíš pro radu často ke svému manželovi, který také fotografuje?
U mňa je to aj technika aj námet. Vizualizujem si kompozíciu častokrát v hlave ešte pred fotením. A potom to hľadám v prírode. Alebo ak nájdem krásny motív, tak dlhšie len tak snímam cez hľadáčik, ale neodfotím, až kým nenájdem tú správnu kompozíciu. Nefotím na kvantitu. Z jedného fotenia mám možno len 3 - 4 výsledné fotky. Ale keďže fotím makro, technická stránka veci nemôže byť zanedbateľná. Detailná fotografia je náročnejšia na foto-výbavu. Bez statívu alebo nejakého stabilného oporného bodu to nejde. A taktiež používam veľa doplnkových komponentov k hlavnému makro objektívu. Kombinujem medzikrúžky, makro-predsádky, reverzné krúžky spolu s ďalšími objektívmi. K tomu podľa svetelných podmienok používam kruhový blesk, odrazku, difúznu plachtu pri priamom slnku. Niekedy pridám uhlový hľadáčik. Musím si niekedy odvážiť celú zostavu, lebo ju mám problém dlhšie udržať v rukách bez statívu.
Určite mi na začiatku veľmi pomohol manžel. Hlavne čo sa týka výberu foto-výbavy. Ja som mu povedala, čo chcem fotením dosiahnuť a on mi povedal, čo si na to potrebujem kúpiť. Naučil ma základné pravidlá fotenia. Rokmi skúseností som si ale našla vlastné metódy fotenia. Najradšej fotím všetko na manuálny režim a tiež manuálne zaostrujem. Nepoužívam makro-sánky, aj keď sa o ich užitočnosti často píše.
Po nafotení záberov ešte nasleduje postproces na počítači, ktorý mi niekedy zaberie aj niekoľko hodín práce na jednu finálnu fotku. Ale bez neho by výsledná fotografia nemala taký impakt.
Pri produktovom fotení je to tiež dosť o technickej stránke, kde hlavnú úlohu zohráva správne nasvietenie produktu.
Co pro tebe fotografie znamená? Je to láska na celý život?
Myslím, že áno. Je to svojím spôsobom deformácia, ale v dobrom zmysle. Už sa na predmety a scenériu nepozerám len tak, ale všade hľadám určitú kompozíciu, vnímam svetlo a detaily. Aj po dlhšej tvorivej pauze som sa k foteniu vždy vrátila. Vždy zvyknem hovoriť, že bodaj by moje oči vedeli odfotiť to, čo práve vidia. Nadšenie a lásku k foteniu som zdedila asi od môjho otca a tiež od môjho dedka, po ktorom mi ostalo veľa analógových fotoaparátov. Už je len otázkou času, kedy sa začnem venovať foteniu na film.
Kde se inspiruješ? Je nějaký fotograf ikonou, ke které vzhlížíš?
Veľmi zriedka surfujem po foto-portáloch. Priznám sa, že ani žiadnu ikonu menovite nemám. Raz za čas natrafím na krásne makro fotografie, ktoré ma inšpirujú. Ale keď si aj poviem, že by som niečo podobné chcela nafotiť, vždy to dopadne vo výsledku inak. Najlepšie inšpirácie dáva príroda sama. Stačí, keď sa sústredím a hľadám zaujímavé prvky v záhrade alebo na lúke. Tam chodievam s istotou, že vždy niečo pekné nafotím.
Co je podle tebe umění? Má nějaké hranice? Jak jej sama v sobě definuješ?
Umenie je pre mňa niečo, čo má dušu pohladiť. Z umenia by mali ľudia čerpať pozitívnu energiu. Asi si niekto povie, že je to príliš krásne, dokonalé, sladké... Ale na svete je dosť negativizmu, tak nevidím dôvod, prečo ho ešte vnášať aj do umenia. To by nás malo povznášať, nie ubíjať. Ak chce fotograf na seba upozorniť, nafotí niečo nemravné alebo poburujúce. Iste, je to spôsob, ako sa odlíšiť. Ale to pre mňa nie je umenie.
Je pro tebe fotografie pouze koníčkem, nebo se nebráníš profesionální dráze?
Nie je nič krajšie, ako keď koníček prerastie do profesionálnej dráhy. Začala som fotiť produktovú fotografiu, ktorú sa vždy snažím poňať aj trochu umelecky, ak to situácia dovoľuje. Nechcem fotiť len obyčajné cvaky skrutiek. Radšej sa pohrám so svetlom a kompozíciou a nafotím ich netradične. Ale niekedy sa to nedá, keď zákazník vyžaduje fotku produktu z profilu, plošne nasvieteného na bielom podklade. Tam toho veľa nevymyslíte. Pre mňa zatiaľ najkreatívnejšie a najlepšie produktové fotenie bolo fotenie violončela, ktorého pôvod sa datuje z roku 1720. Bol to aj trochu stres, pretože hudobný nástroj bol veľmi krehký a navyše mal astronomickú hodnotu, tak som sa bála, aby sa mu niečo pri fotení nestalo.
Nedávno som absolvovala fotenie stavby v prvotnom procese. Hlavným cieľom bolo nafotiť omietky, keďže zákazník sa prioritne špecializoval na ne. Výsledok dopadol aj nad moje pôvodné očakávania. Hľadala som zaujímavé kompozície, využila som protisvetlo a krásnu drsnú štruktúru stien, ktorá v čierno-bielom prevedení veľmi pekne ukáže.
Veľmi sa teším z produktovej fotografie jedla. Verím, že sa v tomto smere posuniem tiež do profesionálnej roviny.
Jak probíhá samotné fotografování přírody? Musíš mít absolutní klid, mít to správné rozpoložení? Pomáhá ti něco dostat se do té správné nálady?
Určite musím mať na fotenie náladu. Inak by som nič hodnotné nezachytila. Je to pre mňa tvorivý proces. Tak ako maliar nenamaľuje dielo hodné vystavenia, alebo básnik nenapíše sonet, pokiaľ nie je v tom správnom psychickom rozpoložení. Tak podobne to mám aj ja. Akurát že moja foto-tvorba má dve etapy. Náladu musím mať pri fotení, ale potom aj pri spracovaní finálnej fotky. Niekedy mi tak surové fotky ležia na disku v počítači aj niekoľko mesiacov, kým sa rozhodnem ich spracovať.
Vím že jsi slavila i nějaké úspěchy ve fotosoutěžích, prozradíš kolik těch úspěchů bylo?
Áno, časom som zozbierala aj nejaké výhry, ktoré majú pre mňa dosť veľkú hodnotu. Či sú to diplomy, medaily, všetky majú čestné miesto doma vo vitrínke. Vyhrala som rôzne ocenenia doma i v zahraničí. Za veľmi veľké úspechy považujem aj uverejnenie mojich makro fotiek v zahraničných publikáciach. Podarilo sa mi dostať medzi užší výber špičkových svetových fotografov. Taktiež som absolvovala autorské i kolektívne výstavy a mám jednu stálu menšiu expozíciu v Žiline. Takéto momenty ma posúvajú vždy ďalej a prinášajú mi obrovskú radosť a zadosťučinenie.
A co postprodukce, kolik času postprodukci věnuješ a jaké editační programy používáš?
Postprodukčný proces je pri makro fotografii zdĺhavejší. Keďže mnohé zábery sa fotia s minimálnou hĺbkou ostrosti, výsledná fotografia sa musí vyskladať z viacerých záberov, aby mala ostrosť. Na toto skladanie je veľmi dobrý program Zerene Stacker. Výslednú už poskladanú fotku ešte dolaďujem v grafickom editore PS.
Děkuji za rozhovor a přeji dobré světlo!